KTFKE

Poslanie
Katolícka univerzita v Ružomberku (KU) je verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom. Svoju činnosť uskutočňuje podľa Zákona NR SR 131/2002 Z.z. o vysokých školách najmä v oblasti humanitných, historických, pedagogických a sociálnych vied, ale aj v oblasti umenia, ekonómie, manažmentu, práva, fyziky, chémie, biológie, matematiky a informatiky.

Poslanie KU vyplýva z dokumentu Jána Pavla II. o katolíckych univerzitách Ex corde ecclesiae (Zo srdca Cirkvi), kde hneď v úvode čítame: „Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie. Odvtedy bola vždy vynikajúcim centrom tvorivej sily a šírenia vedomostí pre blaho a úžitok ľudstva. V zmysle svojho poslania sa univerzita ako Universitas magistrorum et scholarium venuje výskumu, učeniu a vzdelávaniu študujúcich, ktorí sú s učiteľmi slobodne spojení v rovnakej láske k vede. (...) Cirkev skúma pomocou svojich katolíckych univerzít a pomocou ich humanistického a vedeckého dedičstva tajomstvá človeka a sveta, a preniká ich svetlom darovaného zjavenia. (...) Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy. To je jej vlastný spôsob ako slúži dôstojnosti človeka a súčasne poslaniu Cirkvi. (...) Katolícka univerzita sa oveľa viac vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku a Bohu.“

Súčasnosť
Na štyroch fakultách Katolíckej univerzity v Ružomberku (filozofickej, pedagogickej, teologickej a fakulte zdravotníctva) v akademicko roku 2008/2009 študovalo  10 500 študentov, 6 000 v dennej a 4 500 v externej forme štúdia.

Univerzita je riadnym členom FUCE (Fédération des Universités Catholiques Européennes), dcérskej organizácia IFCU (International Federation of Catholic Universities), ktorá oficiálne združuje európske katolícke univerzity.

Podľa rankingu Kybernetics Lab španielskeho Institute of Documentary Studies on Science and Technology (Spanish National Research Council) je Katolícka univerzita v Ružomberku siedma najlepšia univerzita na Slovensku. Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) hodnotila v roku 2008 KU ako ôsmu najlepšiu v kategórii humanitných vysokých škôl a ako desiatu najlepšiu v kategórii spoločenskovedných vysokých škôl na Slovensku.
 

História
Na Slovensku boli vytvorené podmienky pre vznik KU až po nežnej revolúcii v roku 1989, kedy sa slovenskí biskupi usilovali vytvoriť pedagogickú fakultu, ktorá by pripravovala katolíckych učiteľov. Zakladacia listina Pedagogického inštitútu sv. Ondreja v Ružomberku bola podpísaná 29. júna 1995 v Dolnej Krupej, ktorého riaditeľom sa stal prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc.

V roku 1996 Akademický senát Trnavskej univerzity kreoval Katecheticko-pedagogickú fakultu sv. Ondreja TU (KPF) transformáciou z Pedagogického inštitútu sv. Ondreja. V roku 1997 bola KPF začlenená do Žilinskej univerzity a jej štatút, s právami cirkevného dohľadu rovnakými ako platia pre teologické fakulty, bol zaregistrovaný na MŠ SR. Dekanmi KPF boli prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc. (1996-1998) a prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc. (1999-2000).

Neskôr na báze KPF vznikla KU. Zákon NR SR 167/2000 zo dňa 10. mája 2000 o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku (tak znie úplný názov) určil vznik KU k 1. júlu 2000 s dvoma fakultami: Pedagogickou fakultou KU a Filozofickou fakultou KU. Teologická fakulta KU so sídlom v Košiciach bola zriadená v roku 2003, štvrtá fakulta KU – Fakulta zdravotníctva KU začala svoju činnosť v roku 2005. Zákon 167/2000 síce zriadil KU ako neštátnu vysokú školu, ale Zákonom NR SR 131/2002 o vysokých školách sa KU stala verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom od 1. apríla 2002.

Prvým rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku bol matematik prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc. (7/2000 - 10/2001), jeho nástupcom fyzik prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc. (11/2001 - 6/2004), tretím rektorom bol hudobník prof. PhDr. Boris Banáry, CSc. (7/2004 - 6/2008) a terajším rektorom je teológ a žurnalista prof. Tadeusz Zasępa, PhD. (7/2008 - ).

Zručnosti absolventov:
Absolvent bakalárskeho študijného programu ovláda teoretické koncepcie a metódy sociálnej práce, má znalostí o ekonomike a legislatíve sociálnej sféry, pozná metódy riadenia sociálnej sféry a dokáže analyzovať sociálnu situáciu v danej lokalite príp. regióne; navrhovať, prijímať a realizovať koncepčné riešenia sociálnych problémov; spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, zdravotníctve, školstve a psychologickom a pedagogickom poradenstve; podieľať sa na riešení otázok kvality života a socio-enviromentálnych problémov; riešiť otázky minorít, osobitne rómskeho etnika; riešiť otázky rodinnej politiky a rodinného života, chudoby, bezdomovectva, prostitúcie, drogových závislostí a ostatných sociálno-patologických javov a to v rezidenciálnej i terénnej sociálnej práci; samostatne plánovať a organizovať aktivity v oblasti sociálnej pomoci a sociálnych služieb.

Uplatnenie absolventov:
Je pripravený pre výkon sociálno-správnych činností, sociálno-právneho poradenstva prvého kontaktu, sociálneho diagnostikovania a prognózovania, sociálnej prevencie, sociálno-právnej ochrany a depistáže, inej formy sociálnej pomoci (napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a socilnej núdzi ap.) zriaďovania, koordinovania a organizovania sociálnych služieb.
Bakalárske štúdium je však prípravou na magisterský stupeň. Okrem toho ho mnohé zručnosti predurčujú stať sa žiadaným pracovníkom na trhu práce v kontexte spoločnosti založenej na informáciách. Zamestnávateľ okrem zručností môže oceniť hodnotové zakotvenie a očakávané morálne predpoklady absolventa. Absolvent má možnosť uplatniť sa v princípe vo všetkých spoločenských sférach, ale najmä v tých, ktoré sú náročné na tvorivosť, manažérsku múdrosť a celkovú operatívnosť.